Paul neprišiel k svojmu hraniu na basovej gitare celkom náhodou. Keďže sa koncom Júna `61 Stu Sutcliffe definitívne rozhodol opustiť kapelu, bolo potrebné nájsť náhradu. Jeho čoraz častejšie výpadky na vystúpeniach spôsobili, že ho začal na base zastupovať aj Paul. Keďže bolo pre chudáka ľaváka dosť nepraktické hrať na Stuovej praváckej base Höfner 333, rozhodol sa zohnať si svoj vlastný nový nastroj. V tom čase sa skupina nachádzala v Hamburgu a tak sa McCartney začal obzerať po hudobných obchodoch. Do oka mu padla Höfner 500/1 bass pre jej tvar tela prezývaná "violin".

Je niekoľko "zaručene pravých" historiek o kúpe (bola asi z obchodu Steinway), ale jedno je však isté. V tom čase sa nástroje pre ľavákov vyrábali len na zakázku a s veľkou pravdepodobnosťou bola Paulova 500/1ka jedna z prvých ľaváckych basoviek vyrobených v nemeckej fabrike. Takto bola používaná až do roku `63. 4. októbra, pri natáčaní televízneho programu Ready Steady Go!, už Paul drží v rukách novú, svoju druhú basu značky Höfner. Rozdiel medzi týmito dvoma nástrojmi je v umiestnení jednotlivých snímačov na tele gitary a štýle loga na hlave hmatníka. Na V62 boli taktiež osadené novšie H511B-"staple" snímače, oproti starým H510B-"diamond".

Táto druhá 500/1 sa stala hlavným Paulovým nástrojom počas rokov koncertovania. Zvuk Höfner 500/1 je veľmi guľatý a plný s významným stredovo-basovým tónom. Vzhľadom na duté telo je veľmi ľahká. Aj počas hrania vo vyšších pozíciach na hmatníku má pekný silný basový tón a táto vlastnosť sa evidentne dá rozpoznať na neskorších nahrávkach Beatles. Jedinou nevýhodou by mohla byť celková krehkosť. Tak ako Paul, aj náš Miro hrá cez vypnutý výškový a zapnutý basový snímač. Rythm/Solo je prepnutý v pozícii Rythm a tým pádom sa aktivuje len snímač pri hmatníku. Za zmienku by možno ešte stála "short-scale" - krátka menzúra. Z tohto dôvodu je potrebné zakúpené struny skrátiť. Vo výhode je ten, kto si kupuje sady strún buď priamo z fabriky Höfner, alebo ručne vinuté struny značky akú používal aj Paul.